Počas evolúcie sa u cicavcov vyvinul účinný systém ochrany pred deštrukčnými účinkami voľných radikálov. Proti ich toxickému pôsobeniu má organizmus vybudované ochranné mechanizmy. Látky, ktoré dokážu zabrániť prenosu elektrónov k molekulovému kyslíku alebo z molekulového kyslíka a organických molekúl, stabilizovať organické voľné radikály a ukončiť voľnoradikálové reakcie, označujeme ako antioxidanty. Ich príjem je v súčasnosti považovaný za významný faktor zdravia, zabezpečujúci stabilitu a rovnováhu mnohých procesov prebiehajúcich v organizme. V dôsledku toho je pre organizmus potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo antioxidačne pôsobiacich látok. Niektoré antioxidanty sa syntetizujú v organizme (glutathion, ubichinón, kyselina močová), iné sa musia prijímať potravou (vitamín E, C, β-karotén). V posledných rokoch stúpol záujem o zdravotný účinok antioxidantov a iných chemických látok získaných z rastlín. Takými to antioxidačnými zložkami sú napr. flavonoidy, fenolové kyseliny, karotenoidy, vitamín E, A, kyselina askorbová, selén, meď a mnohé ďalšie zlúčeniny. Hrozno, šupky a víno sú jedným z prírodných zdrojov antioxidantov a existuje veľa dôkazov o ich antioxidačných účinkoch u nás i v zahraničí. V poslednej dobe sa oxidantmi a antioxidantmi obsiahnutými vo víne zaoberá celý rad vedných odborov chémie a medicíny. O priaznivých zdravotných účinkoch vína sa vedelo už v najstarších dobách, kedy už v staroveku a stredoveku lekári odporúčali svojím pacientom umiernenú konzumáciu vína. Príčinou odštartovania súčasných výskumov zdravotného pôsobenia vína bol tzv. Francúzsky  paradox, ktorý poukazoval na asi 3-krát nižšiu chorobnosť srdca a ciev u Francúzov v porovnaní s Američanmi. Jedným z možných odôvodnení tohto stavu bola konzumácia vína, teda alkoholu a látok obsahujúcich vo svojej štruktúre benzénové jadro s naviazanou hydroxylovou skupinou, teda fenolov, ktorým sa pripisujú antioxidačné vlastnosti a podľa najnovších výskumov obsahuje víno približne 500 rôznych komponentov, z toho až 200 fenolových látok. Nie nadarmo sa víno považuje po vode za najzdravšiu požívatinu.

Konzumácia vína má veľmi dlhú históriu. Koncom 20. storočia sa vedcom podarilo potvrdiť, že víno je v primeraných dávkach liekom. V súčasnosti je už teda dobre známe a mnohými štúdiami potvrdené, že umiernená a pravidelná konzumácia alkoholu, predovšetkým vína, má priaznivý účinok na zdravie člověka. Aj napriek mnohým významným zisteniam sa dodnes diskutuje o pozitívnych i negatívnych účinkoch konzumácie vína (vzhľadom na obsah alkoholu) a predmetom mnohých diskusií je aj otázka týkajúca sa červeného a bieleho vína, ktoré z nich je vhodnejšie, menej škodlivé a pre ľudský organizmus prospešnejšie. Prevláda názor, že červené vína sú v porovnaní s bielymi zdravšie a účinnejšie, hlavne v súvislosti s ochranou organizmu pred účinkami voľných radikálov. Dôvodom tejto prisudzovanej nadradenosti červených vín sú rozdiely v zložení a obsahu antioxidačne pôsobiacich látok. Červené vína vyrábané odlišnou technológiou (súčasťou je macerácia šupiek) obsahujú niekoľkonásobne vyššie koncentrácie niektorých dôležitých, antioxidačne pôsobiacich látok. Víno, zvlášť červené, je komplexným nápojom, a je ťažké jednoznačne určiť, ktoré komponenty sú zodpovedné za jeho benefičné účinky na ľudský organizmus. Jednoznačne je však isté, že víno vďačí za svoje vlastnosti synergickému pôsobeniu alkoholu a nealkoholických zložiek – polyfenolov. Hlavnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení a vysokej úmrtnosti v rozvinutých krajinách sveta je ateroskleróza cievnej steny a jej komplikácie. K rizikovým faktorom aterosklerózy a srdcového infarktu patria predovšetkým vysoká hladina celkového cholesterolu v krvi, ale najmä hladina cholesterolu naviazaného na lipoproteíny s nízkou a veľmi nízkou hustotou, vysoká hladina triglyceridov, zvýšený krvný tlak, zvýšená hladina cukru v krvi a nízke hladiny HDL. Víno je posledné desaťročia predmetom rôznych štúdií, pričom sa nesleduje len krátkodobý, ale aj dlhodobý efekt konzumácie vo vzťahu k rôznym ochoreniam. Mnohé z týchto štúdií nielenže naznačujú, ale dokonca aj potvrdzujú priaznivejšie účinky vína na zdravie človeka oproti iným alkoholickým nápojom.