Počas evolúcie sa u cicavcov vyvinul účinný systém ochrany pred deštrukčnými účinkami voľných radikálov. Proti ich toxickému pôsobeniu má organizmus vybudované ochranné mechanizmy. Látky, ktoré dokážu zabrániť prenosu elektrónov k molekulovému kyslíku alebo z molekulového kyslíka a organických molekúl, stabilizovať organické voľné radikály a ukončiť voľnoradikálové reakcie, označujeme ako antioxidanty. Ich príjem je v súčasnosti považovaný za významný faktor […]
Počas evolúcie sa u cicavcov vyvinul účinný systém ochrany pred deštrukčnými účinkami voľných radikálov. Proti ich toxickému pôsobeniu má organizmus vybudované ochranné mechanizmy. Látky, ktoré dokážu zabrániť prenosu elektrónov k molekulovému kyslíku alebo z molekulového kyslíka a organických molekúl, stabilizovať organické voľné radikály a ukončiť voľnoradikálové reakcie, označujeme ako antioxidanty. Ich príjem je v súčasnosti považovaný za významný faktor zdravia, zabezpečujúci stabilitu a rovnováhu mnohých procesov prebiehajúcich v organizme. V dôsledku toho je pre organizmus potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo antioxidačne pôsobiacich látok. Niektoré antioxidanty sa syntetizujú v organizme (glutathion, ubichinón, kyselina močová), iné sa musia prijímať potravou (vitamín E, C, β-karotén). V posledných rokoch stúpol záujem o zdravotný účinok antioxidantov a iných chemických látok získaných z rastlín. Takými to antioxidačnými zložkami sú napr. flavonoidy, fenolové kyseliny, karotenoidy, vitamín E, A, kyselina askorbová, selén, meď a mnohé ďalšie zlúčeniny.
Hrozno, šupky a víno sú jedným z prírodných zdrojov antioxidantov a existuje veľa dôkazov o ich antioxidačných účinkoch u nás i v zahraničí. V poslednej dobe sa oxidantmi a antioxidantmi obsiahnutými vo víne zaoberá celý rad vedných odborov chémie a medicíny. O priaznivých zdravotných účinkoch vína sa vedelo už v najstarších dobách, kedy už v staroveku a stredoveku lekári odporúčali svojím pacientom umiernenú konzumáciu vína. Príčinou odštartovania súčasných výskumov zdravotného pôsobenia vína bol tzv. Francúzsky paradox, ktorý poukazoval na asi 3-krát nižšiu chorobnosť srdca a ciev u Francúzov v porovnaní s Američanmi. Jedným z možných odôvodnení tohto stavu bola konzumácia vína, teda alkoholu a látok obsahujúcich vo svojej štruktúre benzénové jadro s naviazanou hydroxylovou skupinou, teda fenolov, ktorým sa pripisujú antioxidačné vlastnosti a podľa najnovších výskumov obsahuje víno približne 500 rôznych komponentov, z toho až 200 fenolových látok. Nie nadarmo sa víno považuje po vode za najzdravšiu požívatinu.