Konzumácia vína má veľmi dlhú históriu. Koncom 20. storočia sa vedcom podarilo potvrdiť, že víno je v primeraných dávkach liekom. V súčasnosti je už teda dobre známe a mnohými štúdiami potvrdené, že umiernená a pravidelná konzumácia alkoholu, predovšetkým vína, má priaznivý účinok na zdravie člověka. Aj napriek mnohým významným zisteniam sa dodnes diskutuje o pozitívnych i negatívnych účinkoch konzumácie vína (vzhľadom […]
Konzumácia vína má veľmi dlhú históriu. Koncom 20. storočia sa vedcom podarilo potvrdiť, že víno je v primeraných dávkach liekom. V súčasnosti je už teda dobre známe a mnohými štúdiami potvrdené, že umiernená a pravidelná konzumácia alkoholu, predovšetkým vína, má priaznivý účinok na zdravie člověka. Aj napriek mnohým významným zisteniam sa dodnes diskutuje o pozitívnych i negatívnych účinkoch konzumácie vína (vzhľadom na obsah alkoholu) a predmetom mnohých diskusií je aj otázka týkajúca sa červeného a bieleho vína, ktoré z nich je vhodnejšie, menej škodlivé a pre ľudský organizmus prospešnejšie. Prevláda názor, že červené vína sú v porovnaní s bielymi zdravšie a účinnejšie, hlavne v súvislosti s ochranou organizmu pred účinkami voľných radikálov. Dôvodom tejto prisudzovanej nadradenosti červených vín sú rozdiely v zložení a obsahu antioxidačne pôsobiacich látok. Červené vína vyrábané odlišnou technológiou (súčasťou je macerácia šupiek) obsahujú niekoľkonásobne vyššie koncentrácie niektorých dôležitých, antioxidačne pôsobiacich látok. Víno, zvlášť červené, je komplexným nápojom, a je ťažké jednoznačne určiť, ktoré komponenty sú zodpovedné za jeho benefičné účinky na ľudský organizmus.
Jednoznačne je však isté, že víno vďačí za svoje vlastnosti synergickému pôsobeniu alkoholu a nealkoholických zložiek – polyfenolov.
Hlavnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení a vysokej úmrtnosti v rozvinutých krajinách sveta je ateroskleróza cievnej steny a jej komplikácie. K rizikovým faktorom aterosklerózy a srdcového infarktu patria predovšetkým vysoká hladina celkového cholesterolu v krvi, ale najmä hladina cholesterolu naviazaného na lipoproteíny s nízkou a veľmi nízkou hustotou, vysoká hladina triglyceridov, zvýšený krvný tlak, zvýšená hladina cukru v krvi a nízke hladiny HDL.
Víno je posledné desaťročia predmetom rôznych štúdií, pričom sa nesleduje len krátkodobý, ale aj dlhodobý efekt konzumácie vo vzťahu k rôznym ochoreniam. Mnohé z týchto štúdií nielenže naznačujú, ale dokonca aj potvrdzujú priaznivejšie účinky vína na zdravie človeka oproti iným alkoholickým nápojom.